Nádeje a obavy mladého manželského páru zachytené v deň, kedy sa im má narodiť prvé dieťa, sú kaleidoskopom krátkych epizód, vízií, vnútorných monológov a dokumentárnych útržkov. Polyfónne komponovanú mozaiku tvoria udalosti spojené s budúcou rodičkou, ktorá si zvyká na pôrodnicu a s jej mužom – televíznym opravárom, pri jeho pracovných návštevách v rôznych bytoch a príhodách, ktoré zažije na ulici. Obaja vnímajú prostredie a okolnosti, v ktorých sa ocitajú, v akejsi prenikavej pozornosti, v súlade s aškenazyovskou poetikou ozvláštnenej všednosti. Film plný zachytávaných dojmov, ladených sentimentálnou skepsou, upútal nie myšlienkovým obsahom, ale pozoruhodnou formou. Zámerná roztrieštenosť dejovej línie, inkoherencia, „zmätok“ zvyšovaný poetickými vsuvkami, prehadzovanie časového sledu – to všetko držalo pohromade krúživým pohybom okolo čakania na príchod novej bytosti. V dobe vzniku pôsobil film skoro ako zjavenie, a hoci po rokoch zovšednel a vyčnieva z neho krotký obsah (hoci aj s protivojnovo cielenými scénkami, naznačením rasistických predsudkov, bezcitnosti k starobe, dogmatickému mysleniu, hladu po láske – to všetko sa ale iba mihne ako „ideová kolekcia“), upúta hebkou, zložito budovanou štruktúrou rozprávania, sprostredkujúcou impresívne vnemy všedného života.

Mystický príbeh o sile viery, moci a pute lásky a miere sebaobetovania, sa odohráva v zapadnutej dedinke v severnom Škótsku v 70. rokoch. Sugestívna drsná krása čiernych zátok a zelených pastvín poskytuje vynikajúcu scenériu pre dejisko bolestných romancí. Hlboko veriace protestantské dievča, mladá a naivná Bess, sa vydá za svetaskúseného ťažiara Jana, ktorý pracuje na naftárskej plošine v Severnom mori. Jan je silne priťahovaný nevinnosťou a čistotou dievčaťa, ktoré sa pravidelne rozpráva s Bohom. Krátko po sobáši ale Jan utrpí pri explózii úraz a trvalo ochrnie na celom tele. Bess sa obviňuje, pretože sa predtým vrúcne modlila k Bohu, aby jej ho vrátil domov.

Jan neznesie myšlienku, že sa už nikdy nebude môcť milovať a presvedčí Bess, aby spala s inými mužmi. Jej mimomanželské sexuálne aktivity, doma podrobne líčené, mu snáď prinesú úľavu a vyslobodenie. Keď sa Bessino správanie rozkríkne po dedine, kde žije, ľudia sa jej začnú vyhýbať a nakoniec je svojím okolím vyobcovaná. Sympatizuje s ňou len jej švagriná Dodo. Takmer všetkými opustená Bess sa napriek tomu rozhodne naplniť to, čo vidí ako svoj osud...

Dve dekády od pádu železnej opony stále nezmazali rozdiely medzi krajinami bývalých blokov. Koprodukčná dráma s prvkami mágie, tragikomédie i trileru rozpráva o tom, že ak život nestojí za nič, geografickým presunom sa z ničohonič nezlepší. Hlavná hrdinka Mona s maďarsko-rumunskou krvou rozpráva nezvyčajne príjemnému úradníkovi na "sociálke" svoj príbeh. Chce totiž získať do opatery svoju malú dcérku, ktorú nechala u tety, keď sa vydala na Západ hľadať „šťastie". Skúsenosti, ktoré Mona získava počas nedobrovoľnej prostitúcie v liverpoolskom bordeli s menom Pascalova knižnica, nie sú práve najpríjemnejšie. Mizanscéna dýcha zvláštnou nechutnou atmosférou, ktorá akoby vznikla zmiešaním mliečneho baru z Mechanického pomaranča a videoklipov Lady Gaga. Fantastické sekvencie režisér objasňuje vlastným detstvom, kedy si údajne na sivom sídlisku predstavoval „farebnejšiu" realitu.

Je Štedrý večer a niekoľko obyvateľov zasneženého nórskeho mestečka sa pripravuje na dôležitý okamih roka. Tradičné rodinné oslavy to ale práve nie sú: milenka pripravuje romantickú atmosféru pre svojho ženatého milenca; opustený manžel sa prezlečie za Santa Clausa, aby mohol stráviť chvíľu so svojimi deťmi; iný muž uprednostní prácu pred spoločným večerom so ženou. Chlapec zaľúbený do spolužiačky zaklame, len aby s ňou mohol byť o niečo dlhšie; milenci na úteku potrebujú pomoc cudzieho človeka a starý manželský pár prichádza o to najcennejšie, čo v živote mal.

Láska vo všetkých svojich aspektoch, fázach a veku je hlavnou témou šiesteho dlhometrážneho filmu jedného z najslávnejších nórskych režisérov súčasnosti. V snímke sa mieša humor a smútok, šťastie a beznádej, ale stale je v nej prítomná nádej a odpustenie.

Toto satirické podobenstvo so surrealistickými prvkami patrí do francúzskeho obdobia Buñuelovej tvorby. Skupinka priateľov, členov spoločenskej smotánky, sa v ňom chce stretnúť na večeri, ale postupne im v tom bránia stále bizarnejšie prekážky. Skrytý pôvab buržoázie je jedným z najzábavnejších režisérových filmov.

Novinárka Hanna a architekt Simon tvoria úspešný pár žijúci v Berlíne v harmonickom zväzku, ktorý trvá už dvadsať rokov. Rôzne aférky, plánovanie dieťaťa a svadby, každodenné starosti i radosti mileneckého páru, to všetko majú za sebou. Až do okamihu, kedy do ich života vstúpi atraktívny Adam. Problém je v tom, že Hanna ani Simon o svojich vzájomných citoch k Adamovi netušia.

Ľúbostný príbeh, v ktorom nechýba zmysel pre humor, nečakané zvraty a prekvapenia, je nakrútený s dynamikou a s citom pre výtvarnú stránku. Každá časť príbehu zapadá do dokonalej mozaiky, v ktorej sa osudy troch hlavných hrdinov spoja. Tom Tykwer aj vo svojom poslednom filme rieši svoju obľúbenú tému lásky, medziľudských vzťahov a dotýka sa nadčasových otázok života a smrti.

V obnovenej premiére prichádza do slovenských kín film jedného z mála režisérov postkomunických krajín, ktorý si svoju tvorbou udržoval vysoký celoeurópsky i svetový kredit. U nás ho poznáme už od slávneho Amatéra (1979), vo svete sa presadil až televíznym Dekalógom a práve týmto filmom, ktorý je príbehom dvoch identických dievčat, Krakovčanky a Parížanky (obe sú hudobne nadané, ľaváčky, obe majú chorobu srdca, obe chodia rady bosé, atď.). Hoci sa stretávajú len na krátky čas, a i to len na diaľku, ich osudy sú prepojené. Záhadné veci sa tu dejú s neuveriteľnou prirodzenosťou a jednoduchosťou. Kieślowski pomocou dokonalo prepracovaných detailov vytvára strhujúci až mystický obraz, naplnený zvláštnou emočnou silou. Obrovský podiel na celkovom vyznení filmu majú kameraman Idziak, skladateľ Preisner a najmä predstaviteľka oboch Veroník Irène Jacob.

Legendárny britský streetartista a graffiti writer Banksy, ktorý zatiaľ neodhalil svoju identitu, a to ani napriek nominácii na Oscara, prináša do kín provokatívny mystifikačný dokument o street artovej scéne. Excentrický francúzsky majiteľ obchodu Tonny Guetta má stovky hodín záznamov graffiti akcií, no márne pátra po tajomnom Banksym. Rozhodne sa podľa jeho vzoru stať sám kultovým umelcom. Pod pseudonymem Mister Brainwash (MBW) začne chrliť jeden artfeakt za druhým... Zábavný a vzrušujúci dokument o kulte pouličného umenia tento fenomén zároveň odhaľuje no aj relativizuje a ironicky zhadzuje sebastrednosť niektorých umelcov. Banksy potvrdil, že rovnako ako vo svojom pouličnom umení vlastne spochybňuje aj túto scénu a tvrdí, že sa stala snobskou záležitosťou.