|
VTÁČKOVIA,
SIROTY A BLÁZNI
Les
Oiseaux, les Orphelins et les Fous, Francúzsko /
Slovensko, 1969, far., 78 min
Sobota 16.máj 2009, 20:00
Prvý film z Jakubiskovej Trilógie o šťastí plný
fikcie a expresívnych obrazov,kde láska, štastie,
sloboda a smrť sú základnými princípmi života.
Nekonvenčný príbeh troch priateľov - sirôt Yoricka,
Andreja a ich spoločnej lásky Marty sa odohráva ve
svete plnom násilia, cynizmu a krutosti, kde jedinou
cestou ku šťastiu je bláznovstvo.
(oficiální text distribútora)
Prístupný:
Réžia: Juraj Jakubisko
Scenár: Juraj Jakubisko, Karol Sidon, Kamera: Igor
Luther, Strih: Maximilián Remeň, Bob Wade, Hudba:
Zdeněk Liška
Hrajú:
Philippe Avron (Andrej – P. Opálený), Jiří Sýkora
(Yorick – J. Kukura), Magda Vášáryová (Marta – S.
Valentová), Françoise Golditéová (Saša – E.
Rysová), Míla Beran (domáci), Mikuláš Ladižinský
(partizán), Jana Stehnová (mníška), Augustín Kubáň
(námorník)
Ocenenia:
Zlatá siréna na Prehliadke čs. filmov v Sorrente 1969;
Cena FIPRESCI na 27. MFF v Karlových Varoch 1990; Igor
Luther získal Cenu za kameru a Zdeněk Liška Cenu za
filmovú hudbu (za celoživotné dielo s prihliadnutím k
filmu Vtáčkovia, siroty a blázni) v kategórii
trezorových filmov na Dňoch českého a slovenského
filmu 1990; Cena čs. film. kritiky za rok 1990 udelená
počas 29. FČSF Bratislava 1991; 3. miesto v ankete
desiatich kritikov v Literárnom týždenníku Desať
„naj“ 1988.
viac: http://www.csfd.cz/film/4737-vtackovia-siroty-a-blazni/
O filme
Mozaikovité, karnevalovo hravé podobenstvo s povestnou
jakubiskovskou fantáziou a obrazovou eruptívnosťou je
založené na obrazovo-asociačnom princípe rozprávania
s uvoľnenou epizodickou kompozíciou a hrou ako
autorským princípom a životným postojom postáv.
Protagonistami sú tri siroty, ktorých rodičia sa
„navzájom povraždili“, traja opustení blázni,
ktorí v šialenom a škaredom svete prežívajú len
viaka svojmu programovému bláznovstvu (ako droge),
vďaka princípu hry, filozofii radosti v sebe a
zážitku prítomného okamihu, happeningovej
spontánnosti a recesii.
Imaginárny syn M. R. Štefánika Yorick, jeho plachý
priateľ Andrej a židovka Marta spoločne žijú, hrajú
sa, milujú sa i nenávidia. Hamletovský Yorick
„všetkých poblázni, a potom ich zabije, aby ich
zachránil pred realitou“ (Jakubisko). Tragické
vyústenie je logickým dôsledkom splynutia hry a
bláznovstva v Yorickovom bytí, ktorý už nechce
rozoznávať ich hranice a v konfrontácii s krutou
realitou volí smrť pred nedôstojnou existenciou. V
úvode poetického filmu, ktorý zdôrazňovaním
inscenovanosti celku, hry v hre dosahuje špecifické
katarzné pôsobenie, oznamuje režisér filmu divákom
svoj zámer. V obrazovom stvárnení sú významné
persifláže a parafrázy rozličných výtvarných diel,
používané sú citácie, parodovanie lexikalizovaných
významov, rúcanie autoritatívnych mýtov. To všetko
je zapojené do štruktúry náročnej filozofickej
výpovede o márnom hľadaní záchytného bodu, keiže
všetky hodnoty (láska, šťastie, sloboda) sa menia na
hru, kde sa človek pod tlakom reality prezlieka do
bláznovstva, aby mohol vo svete násilia a beznádeje
existovať. Podstatnou súčasťou rozprávania je
fotografovanie, Andrejov koníček, ako „zachytávanie
okamihu večnosti uprostred behu k ničote, nebytiu“, a
tiež exkurzy medzi mentálne zaostalé deti, anjelikov,
ktorí zamrzli v detstve a nikdy sa nebudú zbytočne
pokúšať ho nájsť, „poznajú tajomstvo a tohto
tajomstva sa nezmocníš... jedinú nádej máme ešte v
šialenstve a smrti...“ (Yorick).
Dvadsať rokov zakázaný film je druhým z voľnej
trilógie-alegórie skepsy (z dejín, z možností či
schopností človeka, zo slobody, ktorú vždy niekto
individuálne či kolektívne premení na anarchiu,
represiu a zabíjanie).
(asfk)
|